Pojem metóda je odvodený od gréckeho slova ,, methodos " (cesta, spôsob). Podľa E. Petláka pojem naznačuje, že metóda je spôsob (cesta), pomocou ktorej sa dosahujú stanovené ciele.

     I. Kominarec (2012) uvádza nasledovné metódy využívané vo výchove mimo vyučovania:

Metóda osobného príkladu hovorí o pozitívnom príklade vychovávateľa založenom na súzvuku slov a skutkov.

Metóda výchovy skupinou vychádza zo vzťahov v skupine a medzi jednotlivými členmi. Vychovávateľ sa snaží ovplyvňovať skupinu cez jednotlivca.

Metódu  osobného príkladu a  metódu výchovy skupinou považujeme ako osobitné celkové metódy pôsobiace  na rozum, vôľu a city.

Metódy sprostredkovania informácií využíva vychovávateľ pri oboznamovaní detí s  výchovnými požiadavkami. Snaží sa motivovať ich záujem na vyriešenie výchovných situácií. Využívajú sa najmä metódy rozhovoru, prednášky, výkladu, besedy. Pri realizácii je potrebné zohľadňovať rozumovú a vekovú vyspelosť detí.

Metóda hodnotenia zohráva podstatnú úlohu v posudzovaní správania a konania detí. Poznáme kladné a záporné hodnotenie. Kladné povzbudzuje dieťa do ďalšej aktivity a rozvoja, tiež upevňuje jeho sebadôveru.  Sú to napr. pochvala, súhlas, povzbudenie. Záporné upozorňuje dieťa na nevhodné správanie. Napr. napomenutie, pokarhanie, výstraha a rôzne druhy trestov.

Metódy cvičenia a navykania vyžadujú, aby výchovné pôsobenie neostalo len v teoretickej rovine, ale realizovalo a precvičovalo sa aj v praktickej činnosti. Podstatnou časťou je aj vytváranie kultúrno-spoločenských, pracovných a hygienických návykov a zvykov.

Metóda výchovy režimom alebo režim dňa pozostáva z cieľavedomých pravidelných činnosti usporiadaných v určitom čase. Vychovávateľ využíva  túto metódu na formovanie dieťaťa v oblasti zvykov, návykov, biorytmov a zdravého životného štýlu. Pre efektivitu a naplnenie výchovných cieľov je potrebné, aby denný režim bol zložený zo spoločenských (všeobecná záväznosť pre všetky deti a žiakov), hygienických (biologicko-fyziologický profil dňa, ktorý vychádza z biorytmov človeka) a pedagogických požiadaviek ( harmonické vyváženie rozumových , citových, vôľových a pohybových prvkov).

Metódy vyplývajúce z rozhodovania dieťaťa a rozvoja  jeho tvorivosti a myslenia:  

Metódy perspektívnej analýzy vysvetľujú príčiny rozhodovania dieťaťa v konkrétnych situáciách.

Metódy perspektívnych rozhodnutí dávajú dieťaťu možnosť vybrať si také riešenie, ktoré zabezpečí ideálne vyriešenie úlohy podľa kladených podmienok.

Základné problémové metódy:

Situačné metódy tzv. prípadové patria k aktivizujúcim metódam. Vychovávateľ deti konfrontuje s konkrétnou problémovou situáciou z reálneho života a ony sa ju snažia riešiť. Nesmie zabudnúť zohľadniť životné skúsenosti, intelekt a vek detí.

Inscenačné metódy tzv. metódy hrania rolí sa zakladajú na simulovaní situácie, v ktorej deti problémové úlohy riešia hraním roly. Dieťa prijíma zadanú rolu  a snaží sa reagovať podľa svojich schopností  a predstáv tak, ako by sa zachovalo v tejto role a situácii v reálnom živote.

Organizátorské hry tzv. tematické hry sú zamerané na riešenie problému formou hry, napr. záchrana zraneného spolužiaka, chytanie nepriateľa atď. Dôležité je materiálne zabezpečenie hry a príprava detí. ( I. Kominarec, 2013)

Zdroj: text z bakalárskej práce: M. Homolová, Rozvoj neverbálnej komunikácie cez edukačné aktivity v školskom klube detí, strana 45