Mimika
„Termín mimika je odvodený z gréckeho slova mímos, čo znamená jemne a citlivo napodobňujúci“ (K.Tišťanová). Keďže ide o aktivitu tvárového svalstva, vyžaduje od nás sústrediť pozornosť niekde do stredu tváre, najlepšie do oblasti úst. Naša tvár odráža emocionálne stavy, poskytuje spätnú väzbu na naše pocity. Je to dennodenný svet úsmevov, plaču, úškľabkov, „srdcového“ smiechu, prikývnutí, odmietnutí, zblednutí, začervenaní sa. Činnosť mimických svalov umožňuje viac než tisíc mimických výrazov. Podľa O. Škvareninovej (2004, s. 155) sa: „úsmev, smiech, plač považujú za najvýraznejšie neverbálne prejavy, jestvuje v nich nejaký emocionálny náboj, vyjadrujú emócie navonok. Majú symbolický ráz a zároveň istý komunikačný charakter.“
Na tvári človeka môžeme pozorovať nielen emócie. Mimikou oznamujeme rôzne kultúrne gestá či inštrumentálne pohyby. V tvári môžeme vidieť aj sedem primárnych emócií a ich protikladov tak, ako ich definovali P. Ekman, W. Friesen a P. Ellsworth. Sú to:
„- šťastie - nešťastie,
- prekvapenie - splnené očakávanie,
- strach - pocity istoty,
- radosť - smútok,
- pokoj - rozčúlenie,
- spokojnosť - nespokojnosť,
- záujem - nezáujem“ (P. Ekman, W. Friesen a P. Ellsworth, 1982).
Popri nich existujú aj odvodené, tzv. sekundárne výrazy tváre, nazývané aj zložené. Najčastejšie vznikajú rýchlym striedaním jedného emocionálneho výrazu druhým, alebo vyjadrením jednej emócie časťou tváre a druhej emócie ďalšou časťou. Aktívnejšie sa na mimike podieľajú určité časti tváre, tzv. mimické zóny. Oblasť čela a obočia – prekvapenie, oblasť očí a viečok – šťastie, oblasť dolnej časti tváre, líca, nos, ústa – strach, smútok. Z nich môžeme poskladať ďalšie množstvo emocionálnych výrazov, ktoré bežne používame. Najvýraznejšie neverbálne prejavy sú pozorovateľné navonok napr. smútok, smiech, plač, úsmev atď. Dôležitú, podstatnú informáciu často podávame použitím mimického gesta bez toho, aby sme si toho boli vedomí.
Vo fotogalérií nizšie vidíme mimické výrazy vyjadrujúce rôzne emócie.
