Verbálna komunikácia je z veľkej časti závislá od schopnosti každého z nás využívať slovnú zásobu a tá môže byť pasívna a aktívna. Pasívne sú tie jazykové prostriedky, ktorým rozumieme, ale sami ich nepoužívame. Aktívna slovná zásoba je tá, ktorú v živote využívame. O tom, aká je naša slovná zásoba, do veľkej miery rozhoduje naša sčítanosť. Sčítaný človek bez maturitného vzdelania môže prekonať absolventa strednej školy, ktorému knihy nič nehovoria. Je preto jasné, že slovná zásoba sa vytvára počas celého života a ako sa hovorí: „Máme to vo vlastných rukách!“ Samotné využívanie slovnej zásoby tak vytvára dokonalý obraz o každom z nás. Naša schopnosť formulovať myšlienky pomocou jazyka o nás hovorí často viac, ako je milé. Pokiaľ má však človek k dispozícii dostatočnú slovnú zásobu, nemusí sa cítiť ničím obmedzovaný vo svojom verbálnom prejave. Podľa toho, aká je skladba poslucháčov, môže zvoliť pôsobenie logickými argumentmi alebo vyvolávať emócie. Výber jazykových prostriedkov je často ovplyvňovaný aj  popularitou niektorých slov alebo slovných spojení. Stačí, aby nejaká populárna osobnosť, herec, spevák, politik, použila vo svojom prejave, hre, piesni chytľavú myšlienku vyjadrenú vtipným spôsobom a môže sa stať, že výrok „ zľudovie“. Je prevzatý do používania v bežnom verbálnom prejave veľkým počtom ľudí. Každý človek má svoje povolanie, záľuby a tie akýmsi spôsobom predurčujú k používaniu určitých slov. Každá  oblasť ľudskej činnosti má svoj špecifický jazyk. Inakšie sa spolu rozprávajú stavbári, lekári, policajti, vojaci, športovci. Vytvárajú si tak svoj slovník, ktorému obyčajný človek nemusí rozumieť. Hovoríme o tzv. slangu. Podobnú špecifickú úlohu vo verbálnom prejave má aj nárečie. Sú tak akousi bariérou  efektívnej komunikácie ( J. Pech, 2009).

Jednotlivé časti verbálnej komunikácie

Komunikáciu, skladajúcu sa z jednotlivých zložiek, môžeme efektívnou pomenovať až po ich vzájomnej súhre  a spolupôsobení. Je dobré vedieť, o ktoré sa jedná a v nasledujúcej časti sa im budem venovať podrobnejšie.

Hlasitosť - je prvou podmienkou, aby ste vy niekomu rozumeli, alebo naopak, aby  niekto  rozumel vám. Všeobecne aj medzi dospelými je rozšírený názor, že kto hovorí potichu klame, aj keď to nemusí byť pravda. Hlasná reč pôsobí naopak sebavedomo a podprahove vnímame, že ten človek hovorí pravdu, preto sa nebojí. Okrem toho môže pôsobiť rušivo a unavujúco. Naopak príliš tichý hlas pôsobí nudne a nezáživne. Zvýšený hlas nám často hovorí o samoľúbosti, netrpezlivosti, a necitlivosti človeka. Tichý hlas hovorí o pasivite hovoriaceho, nedôveru vo vlastné schopnosti a apatiu voči informáciám.(O. Škvareninová,2004)

Zrozumiteľnosť  a presnosť prejavu -  nejde ani tak o obsahovú zrozumiteľnosť ako o artikuláciu, čiže čistotu vyslovovania jednotlivých slov. Aj v dnešnej dobe vieme ľahko zaradiť človeka  podľa  nárečia, z ktorej časti Slovenska pochádza. Komicky by takýto človek vyzeral napríklad vo vystúpení v parlamente. Ďalším extrémom je, že viacerí predstavitelia verejného života a nielen oni, dokazujú svoju „úroveň“ používaním cudzích slov. Najväčšie chyby sa týkajú  výslovnosti . J. Křivohlavý (1988, s. 141) hovorí ešte o ďalších závažných chybách reči:  „nedokončené vety, opakovanie niečoho, čo bolo povedané, zabudnutie niečoho, čo bolo predtým „sľúbené“  prerieknutie, zakoktanie sa, parazitické slová a výrazy.“

Slovná zásoba, usporiadanie slov – bohatstvo aktívnej slovnej zásoby, ktorú máme, súvisí so sčítanosťou  každého jednotlivca. Je to celoživotný proces a dosť výrazne sa podpisuje pod kultivovanosť prejavu. Sčítaní ľudia majú dobré vyjadrovacie schopnosti. Práve bohatá slovná zásoba nám pomáha vyjadriť čo najpresnejšie naše myšlienky. Časté opakovanie tých istých slov je trápne a nesvedčí o sčítanosti a bohatej slovnej zásobe rečníka, ktorý sa tak môže stať terčom posmechu. Pokiaľ chcú rodičia, aby ich dieťa disponovalo bohatou slovnou zásobou, musia sa mu naplno venovať. Nie zapnúť televízor a dieťa odložiť do „virtuálneho“ sveta. Dieťa potrebuje byť zapojené do príbehu. Malo by ho vedieť rozprávať zo svojho uhla pohľadu a nefungovať len ako  pasívny prijímateľ.

     Hovorový prejav má svoju logiku a preto nie je jedno, ako sú slová vo vete usporiadané. Slovosled určujú pravidlá, ktorým hovoríme vetná skladba (toľkokrát neznášaný vetný rozbor žiakmi na základnej škole). Po obsahovej stránke môžeme rozlíšiť  to, čo je známe, čo vyplýva z kontextu od toho, čo je nové a čo je vlastne dôvodom nášho prejavu. Každý vetný celok charakterizuje melódia, intonácia, prízvuk, prestávka a tempo. Intonácia odlišuje od seba jednotlivé druhy viet. Inak vnímame oznamovaciu vetu, inak otázku a pod.. V písomnom prejave používame interpunkčné znamienka rovnaké pre totožný prejav (otáznik za otázkou, bodka na konci vety a pod.), melódia hlasu pri verbálnom prejave  je vždy iná. Tón sa mení pri vyslovení rozkazu, zvolania... v porovnaní  napríklad s oznámením. Ak chceme na niečo upriamiť pozornosť, môžeme použiť krátku pauzu. Vzhľadom na publikum, ktorému chceme niečo povedať, je potrebné voliť primerané tempo reči.

Tónová výška hlasu sleduje či náš hlas je položený nízko alebo vysoko. Tiež ide o intonáciu v hlasovom prejave. U každého človeka je anatomicky daná iná tónová výška hlasu.

Farba hlasu hovorí o spektrálnom rozložení prejavu hovoriaceho. Farba hlasu je ovplyvnená momentálnym emocionálnym stavom človeka. (O. Škvareninová, 2004)

Pestrosť vyjadrovania, metafora, príslovia, porekadlá– niekedy to, čo chceme povedať, nevyjadrujeme  priamo,  ale pomocou rôznych prirovnaní, kvetnatých ozdobných slovných spojení a pod.. Takýto spôsob vyjadrovania vypovedá  o bohatej fantázii rečníka. Verbálny prejav jednotlivca môže pozitívne ovplyvniť aj používanie obrazných prirovnaní, metafor, prísloví, porekadiel, prípadne aforizmov.

     Špeciálnou kapitolou je používanie vulgárnych slov. Či sa nám to páči alebo nie, sú súčasťou nášho života.  Ich používanie je rôzne. Všetko záleží aj od rečníkových schopností a bohatosti slovnej zásoby. Hovoriaci ich môže využívať keď sa chce viac priblížiť publiku .(Pech 2009 )

       Dôležitou súčasťou  prejavu je aj neverbálna komunikácia, o ktorej si povieme niečo podrobnejšie v časti neverbálna komunikácia.

Zdroj: text z bakalárskej práce: M. Homolová, Rozvoj neverbálnej komunikácie cez edukačné aktivity v školskom klube detí,