"Komunikácia je základný prostriedok na realizáciu výchovy a vzdelávania prostredníctvom verbálnych a neverbálnych prejavov učiteľa a žiakov." (P.Gavora, 2003).

      Všetko má svoj začiatok, aj vzťah vychovávateľa s dieťaťom. Prvotný kontakt je veľmi dôležitý. Je podstatné dieťa zaujať. Ono si potom vytvára osobnejší vzťah a potom sa otvára priestor na výchovné pôsobenie, aby mohol dieťa privádzať k poznaniu a prijatiu určitých hodnôt, o ktoré nám ide. Dôležitý je aj počet detí v skupine. Čím je menšia, tým sa môžu vytvárať osobnejšie vzťahy. Vychovávateľ má tak  možnosť čiastočne nahradiť nefunkčnú rodinu alebo doplniť jej obmedzené pôsobenie. Okrem vzťahu vychovávateľ - žiak, vznikajú aj iné vzťahy, žiak - žiak a i.. Samozrejme,  je tu aj riziko negatívnych javov ako šikanovanie, rôzne antisociálne správanie, ľahostajnosť dospelých. Niekedy to môže viesť až k psychickej traume alebo, nebodaj, až k samovražde. Preto je dôležité byť pozorný a vnímavý k detským potrebám. Vychovávateľ musí deťom ukázať, že konflikty sa dajú riešiť bez ubližovania, agresivity či odplácania systémom „ oko za oko“. Na tému vzťahov, riešenia problémov je potrebné s deťmi neustále hovoriť, odmeniť žiaduce a potrestať nežiaduce správanie. Deti musia mať určené hranice, ktoré sú jasne čitateľné.  Dôležité pravidlo hovorí, že chváliť a odmeňovať treba častejšie ako karhať a trestať. Vzťah k deťom musí byť profesionálny. Vychovávateľ by mal vedieť, že čo nemôže dať všetkým, nedáva žiadnemu.