Na základe vlastných skúsenosti môžeme povedať, že neverbálna komunikácia vychovávateľa je veľmi priateľská a otvorená.  Je to spôsobené tým, že vychovávateľ pôsobí vo väčšej blízkosti detí počas celého dňa. Vyžaduje si to jeho spôsob práce, postavenie vo vzťahu k deťom a určite aj na uľahčenie komunikácie vybudovať priaznivú klímu. 

      Začína sa to už príchodom do školského klubu, kde mladšie deti ako privítanie objímu vychovávateľa. Neskôr pri presune na obed alebo na vychádzku si vyžadujú jeho ruku. Má viac haptických kontaktov, ktoré vychádzajú z konkrétnej situácie. Napr.  položí na plece dieťaťa ruku, keď mu chce niečo dôležité povedať a zdôrazniť to. Pohladí ho po hlave alebo líci, keď je smutné. Chytí ho za ruku, keď má strach. Potľapká ho po chrbte, keď sa mu niečo vydarilo a pod. Ku haptickému kontaktu dochádza ešte aj pri iných aktivitách detí, kde je vychovávateľ účastníkom a to napr. pri tanci, pohybových hrách, relaxačných činnostiach. 

     Vo všetkých týchto prípadoch môžeme skonštatovať, že aj vychovávateľ aj dieťa vchádzajú do osobnej a chvíľami intímnej zóny, ale nepôsobí to na nich rušivo ani nepríjemne. 

       Cez mimiku detí ich celkový postoj vychovávateľ vníma a sleduje situáciu v triede. Nie je reálne, aby v triede počul všetky deti naraz, ale práve podľa mimiky, gestiky a kineziky dokáže odhadnúť situáciu a primerane na ňu zareagovať. Funguje to aj v opačnom prípade. Dieťa v tomto veku si už dokáže vysvetliť základné mimické výrazy ako smútok, radosť, hnev a pokiaľ si nie je vedomé napr. pri hneve alebo smútku jeho pochybenie neustálymi otázkami  ,, ... a prečo " sa to snaží zistiť.  Mimika a gestika je u vychovávateľa veľmi rozvinutá a s deťmi si rozumie aj bez slov, keď napr. na privolanie detí zamáva (kontaktné gestá) alebo keď potrebuje deti utíšiť, nebude kričať, ale použije emblém - prst na ústa. 

      Pri komunikácií s deťmi zohráva dôležitú úlohu aj práca s hlasom. Pri určitých činnostiach práve hlas je ten prostriedok, ktorý dieťa motivuje, udržuje pri pozornosti. Tempo reči, pauzy, sila hlasu hovoria o obsahu informácií a tiež o reakcií na situáciu alebo jednotlivca. Deti vnímajú celkovú osobnosť vychovávateľa. V poslednom rade reagujú aj na jeho vzhľad a vôňu.