Metódy

        ,, Metódy predstavujú konkrétne postupy činnosti učiteľa. Ich zmyslom je motivovať deti k hre, učeniu, práci, dobrému správaniu, sprostredkovať im nové poznatky, upevniť poznatky a diagnosticky ich preveriť. V pedagogickom procese môže byť využitých viacero metód, napríklad podľa povahy a obsahu činnosti, vyspelosti a potencialít detí, časových možností učiteľa, schopností skúseností učiteľa, regionálnych a miestnych zvyklostí, materiálno a technické vybavenie materskej školy. " (Hajdúková a kol., 2009 s. 49)

V nasledujúcej časti sa zameriame na metódy, ktoré sú vhodné pre rozvoj sociálnych zručností cez prvky neverbálnej komunikácie.

Zážitkové učenie je založené na získavanií poznatkov, vedomostí a schopností cez vlastné skúsenosti. Je to cesta k dosiahnutiu cieľu cez zážitok. U detí táto metóda rozvíja aj emocionalitu,  kreatívnosť, spontánnosť.  Efektívnosť metódy sa predpokladá hlavne preto, lebo to, čo dieťa prežije si zapamätá dlhodobejšie.

Zážitkové učenie  sa v predprimárnom vzdelávaní realizuje cez hry, ktoré sa delia podľa cieľu na:

Tímové  hry -  sú založené na tom, že každé dieťa hrá samo za seba podľa pravidiel hry, výnimočne sa krátkodobo stretáva s ostatnými hráčmi. V niektorých prípadoch hier sú súčasťou hrovej jednotky alebo tvoria tím.

Simulačné hry - sú založené na umelo vytvorenej situácii a atmosfére, ktorú deti vo svojej rolovej úlohe  riešia.

Iniciatívne hry - pozostávajú z intelektuálnej alebo fyzickej úlohy, ktorej riešiteľom je jednotlivec alebo tím.

Rolové  hry -  sú založené na príbehu, do ktorého deti vstupujú v rôznych rolách a spoločne ho rozvíjajú.

Psychologické hry - sa  zameriavajú na vyššie emocionálne nároky, napr. prejavovanie citov, emócií alebo napodobňovanie vlastného správania.

Sociodráma - je upriamená na takú hru rolí, ktorej zameranie nie je na ,,psychológiu” jednotlivých postáv, ale základom je interakcia medzi jednotlivými rolami postáv.

Kooperatívne učenie   sa snaží u detí rozvíjať toleranciu, empatiu, sebaúctu, sebaakceptáciu. Snaží sa naučiť jednotlivcov vnímať  názory na problémy z pohľadu iných ľudí, taktiež naučiť sa odhadnúť, ktoré problémy dokážeme vyriešiť samostatne a na ktoré potrebujeme spoluprácu.

,,Kooperatívne učenie je založené na predpoklade, že učenie predstavuje prirodzené sociálne dianie, pri ktorom účastníci spolu komunikujú a vzájomne sa podporujú.“ (Gerlach, 1994, s. 8)

Kooperatívne učenie sa rozlišuje na štyri hlavné skupiny: afektívnu oblasť, postoje, sociálnu oblasť, kognitívnu oblasť.

Afektívna oblasť zahŕňa rozvoj sebaúcty a sebaakceptácie, úctu a zdvorilosť k druhým Pri práci sa preferuje samostatnosť a nezávislosť na pedagógovi, čím sa buduje väčšia citová zrelosť.

Postoje  sa snažia u detí vybudovať a rozvíjať toleranciu  a chápať jej zmysel.  Taktiež pestujú citlivosť k druhým, vnímať ich a učiť oceňovať kvality iných. Kvalita vzťahov sa zvyšuje.

Sociálna oblasť podporuje ústup egoizmus a nastupuje spolupráca v skupine, vedie ku konštruktívnej spolupráci. Pri práci v kooperatívnej skupine sa rozvíja vzájomná sebaúcta, empatia, spolupráca, sebahodnotenie a zodpovednosť.

Kognitívna oblasť zahŕňa intelektuálne schopnosti, rozvoj vyššej úrovne myslenia, kritické myslenie, riešenie problémov. Cez realizované činnosti a rôzne edukačné situácie si deti rozvíjajú poznávacie schopnosti. (Vargová, 2010)

Integrované tematické vyučovanie je založené na spájaní teoretických činností s praktickými, ktoré sa realizujú cez medzipredmetové vzťahy.  Najčastejšie sa realizujú tak, že jedna téma alebo projekt sa integruje a prelína v rôznych vyučovacích predmetoch, v materskej škole do organizačných foriem denného poriadku. (Průcha 2001)

 Učenie hrou

„Hra je taká stará ako kultúra, rozvíja fantáziu, imagináciu, tvorivosť, rozvíja vnímanie a s tým súvisí aj rozširovanie vedomostí, pomáha prekonávať negatívne emócie ako je strach, úzkosť, pocit menejcennosti a rozličné zábrany, pomáha lepšie porozumieť sebe samému a učí ako byť sám sebou, vytvára atmosféru vzájomnej dôvery, upevňuje vzťahy medzi ľuďmi, zlepšuje komunikáciu medzi účastníkmi, umožňuje väčšiu sebarealizáciu, pomáha zbaviť sa stereotypu myslenia, pomáha riešiť prostredníctvom modelových situácií spoločenské problémy a konflikty.“ (E. Fúlöpová - M. Zelinová, 2003, s. 25).

Hra je pre dieťa najprirodzenejšia a najefektívnejšia cesta pre výchovu, vzdelanie a rozvoj jeho osobnosti. Dieťa je pri nej uvoľnené, radostné a nenásilne sa učí poznatky o svete, nadobúda nové zručnosti a návyky. Buduje vzťahy v kolektíve, získava nové skúsenosti  a zážitky. V edukačnom procese v predprimárnom vzdelávaní sa ako vyučovacia metóda využíva hlavne didaktická hra. Jej obsahom je výrazný sebarealizačný prvok v poznávacej činnosti.  Cieľavedome deťom predkladáme aktivity na rozvíjanie myslenia, osvojovanie si vedomostí alebo riešenia problémových situácií.

Okrem didaktických hier môžeme na rozvoj neverbality využiť aj iné druhy hier:

- námetové hry - sú založené na tom, že dieťa napodobňuje situácie a konanie ľudí z ich života, príbehov, rozprávania. Využívajú na to predmety, hračky, ktoré v konkrétnej hre niečo pripomínajú. Môžu to byť hry  na indiánov, kovbojov, na školu, na divadlo, plavbu loďou, pirátov, dobyvateľov atď.

- konštruktívne hry -  sú založené na tvorivej praktickej činnosti. Využívajú sa hlavne kocky, stavebnice,  z ktorých sa dá vytvoriť priestorový objekt, ale keďže sa snažíme rozvíjať neverbálnu komunikáciu, hra  a komunikácia v hre prebieha len cez prvky neverbálnej komunikácie

- výskumné hry -  deti na základe pokusu alebo manipulácie s predmetmi prichádzajú na nové poznatky o javoch a ich vlastnostiach, napr. sila dotyku, prijemnosť a neprijemnosť pri vzdialenosti medzi komunikujúcimi, spoznávanie chutí a vôní

-  pohybové hry - sa zakladajú na uspokojení pohybových potrieb detí, napr. lezenie, skákanie, behanie. Hry sú obvykle s tematickým zameraním napr. pohybujeme sa podľa nálady, cez pohyb vyjadrujeme emócie (Topinková, 1985 in: VARGOVÁ, M. - Karbowniczek J. 2011)

Okrem vybratých aktivizujúcich metód majú svoje miesto aj aktívne, pozorovacie a slovné metódy. 

text upravený zo zdroja: Homolová, M: Multikultúrna výchova v predprimárnom vzdelávani, 2017, Bratislava: RAABE, ISBN: 978-80-8140-288-3