Z historického hľadiska je neverbálna komunikácia staršia ako verbálna. Je to aj logické. Človek v minulosti na vyjadrenie svojich pocitov, dorozumenie sa používal mimiku tváre, neartikulované zvuky, posunky a dokázal tak povedať všetko, čo potreboval. Neverbálnu komunikáciu môžeme poznať aj pod pojmami nonverbálna, mimoslovná, extralingvistika, komunikácia bez slov alebo reč tela, moderne bodytalk, či language (O. Tegze, 2003, s. 20) Z pradávnej symboliky sa pravdepodobne  do dnešných čias zachovali rôzne neverbálne prejavy, zmysel ktorých nám dnes už nie je známy, pretože ich opodstatnenie pominulo. Môžeme sa len domnievať, že význam niektorých gest bol v minulosti iný ako dnes.

       Napríklad podávanie rúk pri pozdrave vyjadruje priateľstvo, rovnocennosť, úctu toho, kto ruku podáva. Preto ju podáva  starší mladšiemu, spoločensky významný menej významnému, nadriadený podriadenému, žena mužovi. Názory na to, ako vzniklo toto gesto, sú rôzne.

        Kedysi, keď ľudia hľadali v lesoch potravu (a nepohrdli ani ľudským mäsom), sa mohli stretnúť dvaja, ktorí boli práve sýti a nemali potrebu, aby jeden lovil druhého a pretože ešte nevedeli  používať slová, jeden natiahol k druhému dlaň a dal mu týmto gestom najavo: „Pozri, je prázdna, nie je v nej žiadna zbraň, nemám nepriateľské úmysly.“ Druhý pravdepodobne pochopil a urobil rovnaké gesto. Časom sa tento akt zdokonalil o uchopenie a vzájomné potrasenie končatinami ( Pech, 2009).

       Podobne je to aj vtedy, keď nám od strachu naskakuje husia koža. Je to pozostatok obranného mechanizmu, akési naježenie srsti (ktorú už dnes máme oveľa redšiu, prípadne depilovanú). No a takýchto spojovacích článkov s prehistóriou ľudského rodu v sebe nosíme veľmi veľa. Je nesporné, že neverbálna komunikácia je považovaná za najhodnotnejšiu a zároveň  najzaujímavejšiu časť ľudskej komunikácie. I. Wernerová.(2010) hovorí, že : „100% nášho úspešného prejavu tvorí 25% image, 25% vlastný verbálny prejav a 50% neverbálna komunikácia . Tejto téme sa venovali viacerí autori. Ich hodnotenie je približne v rovnakom pomere v prospech neverbálnej komunikácie, ona samotná sa skladá z viacerých častí, ktoré sa navzájom miešajú, navonok však pôsobia súdržne a komplexne.

 Typy neverbálnej komunikácie

 Ľudskú komunikáciu ako celok tvoria rôzne premiešané neverbálne prejavy doplnené hovoreným slovom alebo činnosťou človeka. Samotná neverbálna komunikácia sa prejavuje  ako: 

   1. mimika

   2. proxemika

   3. haptika

   4. posturika

   5. kinezika

   6. gestika

   7. vizika

   8. paralingvistika

   9. imidž

   10. grafológia

   11.olfaktorika

   12. kolorika. (J. Křivohlavý, 1988)

Všetky prvky neverbálnej komunikácie, ktoré človek používa, nikdy nevystupujú samostatne, vnímame ich ako celok. Posilňuje, zdôrazňuje verbálny význam,  môže protirečiť verbálne vyjadrenému významu, alebo vystupuje úplne samostatne.  Je všeobecne zaužívaný názor, že človek, ktorý má bohatú neverbálnu komunikáciu, má menšiu vyjadrovaciu schopnosť. Nie vždy je to pravda. Dôležitú úlohu zohráva temperament jedinca ako i to, či sa jedná o extroverta alebo introverta. Extrovertní ľudia, napríklad cholerici, mávajú často bohatú gestikuláciu, mimiku a naopak, introvertný flegmatik sa prakticky nepohne ani v situácii, kde sa to priam vyžaduje. Keby sme zhrnuli všetky odtiene neverbálnej komunikácie do reči čísel, došli by sme k „miliónovým“ záverom. Pravdepodobne najviac skúmaným komponentom z tejto oblasti je mimika.

Zdroj: text z bakalárskej práce: M. Homolová, Rozvoj neverbálnej komunikácie cez edukačné aktivity v školskom klube detí,