" Komunikácia je najprirodzenejším prostriedkom, ktorý používa pedagóg na rozvoj dieťaťa."

                                                                                                                          (M. Zelina)

     Výmenu informácií v edukačnom procese môžeme nazvať aj pedagogickou komunikáciou a miestom, kde prebieha, je škola, trieda. Hlavnými aktérmi tohto procesu sú pedagóg a žiak. Môžeme tak povedať, že pedagogická komunikácia je špeciálnym druhom sociálnej komunikácie, lebo v jej procese ide o komunikáciu  medzi účastníkmi výchovno - vzdelávacieho procesu (J. Danek, 2009). 

Riadi sa osobitnými pravidlami,  pretože učiteľ určuje obsah, rozsah, spôsob, postup, následnosť, správnosť výpovede, v určených priestoroch a určenom čase a aj týmto sa pedagogické komunikovanie odlišuje od sociálneho. Samotný model tejto komunikácie je podobný modelu sociálnej komunikácie, ale učiteľ je najčastejším vysielateľom a žiak prijímateľom. Komunikačným kanálom prebieha učebný obsah s určitým zámerom a spätná väzba od žiaka. 

     Komunikátor a komunikant  môžu vytvoriť rôzne kombinácie vysielateľa a prijímateľa: učiteľ - žiak, vychovávateľ - vychovávaný, rodič - dieťa, žiak - žiak, autor - čitateľ. Pedagogická komunikácia slúži ako prostriedok  realizácie výchovy a vzdelávania a sprostredkúva vzťahy medzi komunikujúcimi -  učiteľom a žiakmi a žiakmi navzájom (P. Gavora, 1988).

     Pedagogická komunikácia vo výchovno-vzdelávacom procese má rozličné podoby. Je odlišná pri mimoškolskej výchove a iná pri vyučovaní v škole, to znamená, že postavenie vychovávateľa je odlišné od postavenia učiteľa.

      J. Pávková - B. Hájek (2002) hovoria, že nie je viazaný pri práci osnovami a metodické materiály sú v odporúčacej rovine. Pri plánovaní výchovnovzdelávacích činností čerpá zo želaní a potrieb detí a vhodne ich ovplyvňuje. Vychovávateľ je osoba, ktorá menej prikazuje a zakazuje, viacej však deti podnecuje, usmerňuje, odporúča. Deti si musí získať svojím prístupom, vystupovaním. Dôležité je získať si ich dôveru príťažlivým obsahom činností, vytváraním podnetného prostredia a vzťahov bez zbytočných konfliktov.

Pedagogickí pracovníci vo výchove  musia sledovať správanie detí komplexne, to znamená, musia si všímať ich verbálny prejav v súčinnosti s neverbálnym prejavom. Je dôležité, čo dieťa hovorí, ale aj to, ako sa pri tom správa, aké sú jeho gestá, mimika, postoje, kam sa pozerá, ako reaguje na dotyk. Je to pre neho dôležitý zdroj informácií.

   Koláž fotiek z hudobnej výchovy

Zdroj: text z bakalárskej práce: M. Homolová, Rozvoj neverbálnej komunikácie cez edukačné aktivity v školskom klube detí,