Slovo vizika  pochádza z latinského visus, čo znamená pohľad, zrak, videnie. Pomocou pohľadov nadväzuje autor správy kontakt s prijímateľom alebo skupinou ľudí.                                 

       J. Pech, (2009, s. 16) tvrdí, že: „Najviac o nás vypovedajú oči. Len skutočný profesionál dokáže ovládať ich výraz a pohyb tak, že nič neprezradí o svojich pocitoch.“ 

Keď klame   bežný človek, uhýba očami  alebo ich klopí, čo môže znamenať malé sebavedomie. Ľudia, ktorí privierajú viečka, bývajú samoľúbi a vypočítaví. Môžeme tak povedať, že pohľad je regulátorom toku komunikácie.

Mimoriadne dôležitým zdrojom informácií je pre učiteľa v triede. Napovedá mu o emocionálnom stave žiaka. Ak uhýba pohľadu do očí, klame. Môžeme z nich vyčítať strach, stres, nudu, radosť a v neposlednom rade aj záujem. Pohľad má byť primerane dlhý. Dlhý sústredený pohľad môže vyvolať nepokoj, neistotu, strach, preto je dôležité striedanie pohľadov po celom priestore. Všímame si reakcie prijímateľov, dostávame od nich spätnú väzbu, ktorá nám môže pomôcť vylepšiť náš prejav.